Roman Poláčik

Keď sa povie „stredná škola“ vždy sa vo mne otvoria dvere, cez ktoré vidím svoju minulosť, bez ktorej by som len ťažko profiloval svoju prítomnosť, či budúcnosť. Osudné mi bolo stretnutie sa s učiteľom slovenčiny a literatúry, s p. Kázikom. S učiteľom, ktorý videl potenciál v študentovi a „prinútil ho“ vziať do ruky knihu, vybrať si báseň, či prózu a pasovať sa s prednesom. Používať „slovo“ ako zbraň, ako pohľad, ako dotyk… to všetko dnes môžem robiť vďaka povolaniu, pre ktoré som sa, aj vďaka tomuto učiteľovi, rozhodol.