Junior text 2017

DUCHOVNÝ ODKAZ PATRÓNA VYCHOVÁVATEĽOV, MLÁDEŽE A UČŇOV

 

,,Nohami kráčajte po zemi, ale srdcom buďte v nebi.“

Vážený pedagogický zbor, milí žiaci!

            Takto znie jedna z myšlienok patróna vychovávateľov, mládeže a učňov, svätého Jana Bosca, na ktorého si v dnešný deň spomíname. Tento láskavý učiteľ a svätec sa narodil 16. augusta 1815  v Taliansku. Od jeho útleho detstva ho vychovávala matka, pretože otec mu zomrel v mladom veku. Malý Ján bol múdry a šikovný, a tak si  vedel rýchlo získať priazeň ľudí. Vynikal výbornou pamäťou. Písať a čítať ho naučil jeden staručký kňaz, a vďaka tomu malý Ján obyvateľom svojej rodnej dediny často čítaval alebo opakoval kázne z kostola. Ako 9-ročnému sa mu prisnil sen, v ktorom videl mnoho detí, ako sa navzájom urážajú, bijú a kričia. On bol medzi nimi a chcel ich zastaviť. Tak ich začal tiež mlátiť. V tom sa mu prihovorila neznáma postava, ktorá ho upozornila na to, že násilie pri výchove nie je správna cesta.  Vďaka tomuto snu Ján  už ako malý chlapec pochopil, že to, čo potrebujú mladí ľudia, je predovšetkým bezhraničná láska.  

          Keď si na tento svoj sen spomínal neskôr, hovoril, že to bol prvý impulz, ktorý ho viedol k tomu, aby trávil čas s mládežou a venoval sa jej. Už počas štúdia na základnej škole vedel, že chce byť kňazom, ktorý sa špeciálne venuje výchove mladých. Ako 26-ročný sa začal starať o chlapcov, tzv. uličníkov, ktorých spoločnosť zavrhla. Najzaujímavejšie na tom bolo to, že títo chlapci prichádzali k nemu sami, pretože cítili jeho lásku, ktorú nikde inde doposiaľ nezažili. Hlavnou výchovnou zásadou ,,otca stratených detí“ bola táto výzva:,,Buďte veselí, hrajte sa, zabávajte sa, len nehrešte!“  

          Don Bosco bol aj jedným z najobľúbenejších spovedníkov a so spoveďami chlapcov – výtržníkov a uličníkov  – mal rôzne zážitky. Jeden z jeho zverencov mal hriech, ktorý sa mu hanbil vyznať, a preto sa rozhodol ísť na spoveď do kostola Panny Márie Utešiteľky. Keď vošiel do spovednice a vyznal hriechy, povedal aj to, že sa pravidelne spovedá u dona Bosca, ale  jemu sa  hanbil vyjaviť tento  hriech. Zo spovednice sa však ozval známy    hlas: „Neboj sa, don Bosco sa o tomto nikdy nedozvie.“  V tej chvíli  mladý hriešnik  rozpoznal, že ho  vyspovedal jeho milovaný duchovný otec.

          Podľa svedectiev k donovi  Boscovi neustále hovoril Boh prostredníctvom snov, aby sa nevzdával a vytrval vo svojej službe. Do jeho opatery sa dostali mnohí bezprizorní a odpísaní chlapci, ktorí vďaka jeho láske a príkladu našli zmysel života a novú životnú cestu. Aby sa jeho dielo šírilo aj ďalej, vytvoril združenie saleziánskej mládeže a za jeho hlavnú patrónku vyvolil Pannu Máriu - Pomocnicu kresťanov. Tento výnimočný kňaz, milujúci mladých ľudí a ich duše, zomrel v Turíne 31. januára 1888 vo veku 72 rokov.  Približne 50 rokov po jeho smrti ho pápež  Pius XI. vyhlásil za svätého a zároveň aj za patróna vychovávateľov, mládeže a učňov.  I  keď sa  pozemský život Jana Boscu uzavrel, zanechal nám veľké duchovné bohatstvo, o ktoré by sme sa nemali nechať pripraviť. Patrí k nemu aj táto rada: ,,Kto chce účinne pracovať,  musí mať v srdci lásku a v práci trpezlivosť.“

 

          Sv. Ján Bosco už ako malý chlapec pochopil, že nenávisť, násilie, klamstvo a odsudzovanie nie sú cestou, ktorá vedie k ľuďom. Vedel, aké dôležité  je mať v srdci lásku. Byť jednoducho človekom, akého by ste sami radi stretli. Pochopil, že ak chceme vybudovať niečo plnohodnotné a hlavne vzťahy s ľuďmi, tak musíme byť trpezliví. Sám sa spočiatku stretával len s niekoľkými odstrčenými chlapcami, ktorým ponúkol nezištné priateľstvo a strechu nad hlavou. Číslo jeho zverencov sa rokmi znásobilo a stále znásobuje, lebo  v jeho službe pokračujú  dnes  tisícky ľudí na celom svete. Ľudí, ktorí majú v srdci lásku a chcú zveľaďovať v mladých  talenty, ktoré  dostali pri narodení. 

 

          Vážení pedagogickí pracovníci,

          dnešný deň je pre nás spomienkou na svätého učiteľa ­ - Jána Bosca, a tak vám želáme, aby ste nielen dnes, ale aj po iné dni mali otvorené srdcia a oči pre všetkých mladých ľudí okolo vás a aby ste mali odvahu milovať  svojich žiakov  rovnako  ako veľký Don  Bosco. Aj tých tzv. problémových, lebo možno oni vás najviac potrebujú.

Klaudia Müllerová

 

 

POCTA OTCOM

Vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci!

Naša rozhlasová relácia je venovaná všetkým otcom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievajú k fungovaniu našej školy a hlavne k výchove nás – študentov. Chceme však ňou osloviť nielen otcov, ale aj každého, kto má v úcte svojho otca, lebo tretiu júnovú nedeľu si pripomíname ich sviatok. Deň otcov je možno menej známy a menej oslavovaný ako Deň matiek, my ho však považujeme za rovnako významný.

A kto je to vlastne otec?

Je to ten, kto bude pri tebe stáť vždy, bez ohľadu na to, akú veľkú chybu spravíš.

Je to ten, kto ťa podrží vždy, keď to budeš najviac potrebovať.

Je to ten, kto ti ponúkne objatie a ramená, keď budeš potrebovať vyplakať sa.

Je to ten, pre ktorého navždy budeš malým dieťaťom.

Je prvou láskou svojej dcéry.

Je prvým reálnym hrdinom svojho syna.

Vážení naši učitelia a majstri,

byť otcom je vaším prvým povolaním. Ste neodmysliteľnou súčasťou vašich rodín a vaše ruky dokážu vytvárať obdivuhodné veci. Ste miestom bezpečia. Vaša sila je dostatočne pevná na to, aby sa vaše deti a manželky mohli o vás kedykoľvek oprieť. Ste mužmi a odmala boli vo vašom srdci túžba po objavovaní, túžba po budovaní, túžba po láske. Nezabúdajte na vaše túžby a sny – tie vás robia tým, kým ste.

Každý deň, keď sme v škole, nepozorovane ale výrazne prispievate k našej výchove. Veľakrát ste aj v našich očiach hrdinami. Máte možnosť byť pre študentky príkladom ľudí, ktorí nezištne pomáhajú. Chlapcom zase máte možnosť ukázať, ako sa správajú správni muži; ako sa správajú otcovia. Máte neopakovateľnú možnosť naviesť ich na správnu cestu, lebo z väčšiny chlapcov raz budú otcovia a aj vy môžete ovplyvniť to, akí budú a ako dokážu naplniť svoje najdôležitejšie poslanie.

Milí naši pedagógovia! Či už máte alebo nemáte svoje vlastné deti, pre nás študentov v škole zastávate neraz úlohu otca. Otca, s ktorým sa môžeme pozhovárať. Ktorý nám môže pomôcť. Ktorý nám ukáže príklad. Prísne dohovorí i láskavo povzbudí. Vaša úloha nie je jednoduchá a niekedy si vyžaduje naozaj veľké množstvo energie. Preto vám v mene všetkých študentov želáme veľa zdravia a síl. Zároveň vám vzdávame uznanie i vďaku za to, že ste! Za to, že dokážete spájať veľkorysosť i disciplínu, rozum a cit.

Klaudia Müllerová

 

 

POSOLSTVO SVÄTÉHO VALENTÍNA

Vážený pedagogický zbor, milí žiaci!

Ak nepatríte k prívržencom sviatku svätého Valentína, dnešný deň je pre vás možno úplne všedný. Pre iných je to prázdna komerčná záležitosť, ktorú sme prevzali z Ameriky po páde železnej opony. No napriek tomu má Valentín aj veľa priaznivcov, veď dnešný deň - 14. február - sa nesie v znamení lásky.  Obchody sú už týždne pred týmto sviatkom zaplnené kvetmi a všakovakými pozornosťami, ktorými môžeme obdarovať našich milovaných práve v dnešný deň. 

Je  krásne, keď  sú ľudské srdcia naplnené láskou, ale zaujímali ste sa niekedy aj o to, kto bol vlastne svätý Valentín?

Svätý Valentín sa narodil okolo roku 175 v starorímskom meste Terni, ktoré sa nachádza na juhu Talianska.  Podľa kresťanskej tradície bol kňazom a lekárom. Keď sa cisár Claudius II. rozhodol zakázať svadby vojakov, pretože podľa neho ženatí muži nevykazovali v armáde také dobré výsledky ako slobodní,  Valentín potajomky sobášil zamilovaných legionárov. Za porušenie zákazu bol zatknutý a kruto potrestaný. Cisár ho dal verejne popraviť v deň rímskeho sviatku luperkálií. Počas tohto obľúbeného sviatku starí Rimania konali obrady očisty a prosili svojich bohov o dar plodnosti. Pre tento deň bola typická aj „lotéria lásky”, keď každé dievča vhodilo do urny lístok so svojím menom a z nej si potom slobodní muži žrebovali svoju nastávajúcu.

Valentínov príbeh sa neskončil pod mečom kata, ale mal pokračovanie aj po jeho smrti. Podľa legendy kvitli na jeho hrobe ružové kvety mandľovníka, ktoré si dávali zaľúbené dvojice na znak vernej a nikdy nekončiacej lásky.  K jeho odkazu žehnať zamilovaným dvojiciam sa prihlásila aj Cirkev, ktorá ho uznala nielen  za svätého,  ale aj za patróna zaľúbených, snúbencov a manželov. Podľa niektorých historikov mu patronát nad zaľúbenými pármi prischol iba zhodou okolností,  pretože 14. február sa v prírodnom kalendári považuje za deň, keď sa príroda prebúdza zo zimného spánku a vtáky začínajú svoje svadobné tance.  

Tradíciu slávenia sviatku svätého Valentína ako dňa, keď si každý vyberá svojho milého, spomína už v 14. storočí  otec anglickej literatúry Geoffrey Chaucer v diele Vtáčí snem. Zvyk posielať na svätého Valentína pohľadnice ako prejav sympatie vznikol oveľa neskôr. Prvú „valentínku” vraj v 15. storočí poslal z londýnskeho väzenia svojej manželke orleánsky vojvoda Charles. Táto milá tradícia sa rozšírila najmä v 19. storočí, keď sa svätovalentínske pozdravy začali vyrábať hromadne.  

Napriek všetkým výhradám nám dnešný sviatok   ponúka možnosť   malým darčekom a pritom aj anonymne prejaviť svoju náklonnosť k obdivovanej osobe. Súčasne nám dáva príležitosť opätovne vyjadriť priazeň našim blízkym; napríklad  manželke, rodičom, súrodencom, priateľom, kolegom alebo spolužiakom. Dôležité pritom je aj to, aby sme nezabúdali, že takáto šanca sa nám ponúka každý deň a svätý Valentín by mal pre nás ostať hlavne svedkom  opravdivej viery a pravej lásky. 

Veríme, že teraz už lepšie chápete symboliku dnešného dňa a že výzvu prejavovania si lásky v práci, v škole, v rodine alebo v kruhu priateľov si nenecháte len na jeden deň v roku – na 14. február. Želáme vám, aby ste túto lásku cítili a mohli prejaviť každý  deň.

Klaudia Müllerová

 

 

RUKY BOHA NA ZEMI

Úsmev prináša radosť. Radosť prináša pokoj. Pokoj je ovocím milosrdenstva. Milosrdenstvo je nekončiaci prameň živého Boha tu na zemi. Byť milosrdným znemená dávať a nečakať, že niečo dostaneme naspäť. 

Tento rok sme slávili mimoriadny rok milosrdenstva.  Dlho som sa zamýšľala nad tým, prečo to bolo práve milosrdenstvo. Podľa mňa Pán Boh koná v našich životoch neustále, ale myslím si, že sme si na tie všetky jeho dobrodenia, dary a zázraky zvykli natoľko, že sú pre nás všednými vecami. Na veci sa nezačneme pozerať inakšie, až kým nás niekto neupozorní na ich výnimočnosť. Rok milosrdenstva pre mňa znamenal rok zázrakov, rok nových vecí, rok priblíženia sa k Pánu Bohu viac ako doposiaľ. Nevedela som, čo ma čaká, ale v srdci som mala nekončiacu horlivosť. Akosi som vnímala, že človek má mať očakávania a hlavne vieru.  S týmto som kráčala celý  rok. Chcela som sa naučiť, čo je to milosrdenstvo... Dnes, po pár mesiacoch môžem s istotou povedať, že milosrdenstvo nie je niečo, ale niekto. To v nás je milosrdenstvo! Sme predsa Božími synmi a dcérami. Boli sme stvorení na Boží obraz. Náš charakter, úsmev a túžby, to všetko sme zdedili po Bohu. Boh sám je milosrdenstvo a my ho nesieme v sebe. Často sme to brali ako súčasť nás, ako niečo, nad čím sa netreba pozastavovať. Preto bol tento rok so svojím názvom kľúčový. Pochopila som, že byť milosrdným znamená dávať ľuďom druhé šance, zabúdať na predsudky, nestrácať vieru, aj keď okolnosti sú iné. Byť milosrdným znamená milovať ľudí a mávať otvorené srdce.  Aj ty máš predsa tvár s úsmevom milosrdenstva! Choď medzi ľudí a dávaj to, čo ti bolo dané, dávaj samého seba, svoju radosť, svoju pomoc. Verím, že Pán Boh túži konať v našich životoch stále viac a viac. Všetko závisí od toho, do akej miery mu to dovolíme. Už si si niekedy uvedomil, že si rukami Boha tu na zemi? Už si niekedy mal pocit, že nie si dosť dobrý a že ty by si Bohu nemohol nikdy pomôcť? Ak bola tvoja odpoveď na poslednú otázku kladná, v tom prípade mám pre teba dobrú správu! Boh má zaľúbenie používať na svoje zámery jednoduchých, obyčajných ľudí, veci zlomené a  hriešnikov. Nepotrebuje prepych. Použije  aj starú maštaľ, zbúrané múry...Prečo? Pretože ,,jeho milosrdenstvo je veľké a trvá naveky.“ Za matku svojho syna si nezvolil ženu, ktorá bývala v paláci. Rozhodol sa pre Máriu, lebo vedel, že jej dobrota, čistota a krása jej srdca ju prežiarujú celú a rovnako aj tých, ktorí sú v jej blízkosti. Nemohol si lepšie vybrať!

Preto prestaň o sebe pochybovať! Lebo aj ty máš tvár. Aj tebe Boh deň za dňom dáva pociťovať, čo je to milosrdenstvo.  Neboj sa byť rukami Boha tu na zemi. Boh sa nikdy neunaví z odpúšťania.

Klaudia Müllerová

 

 

 

 

Zasielanie noviniek

Zaregistruj sa a budeš informovaný o dôležitých udalostiach na škole, o školskom časopise alebo pripravovaných udalostiach
Budeš priamo v dianí a nič ti neunikne

Sme tu pre Vás

Telefón: +421 43 5381405
Email: ssnizna@ssnizna.sk

Spojená škola
Hattalova 471
027 43 Nižná